Po vytvorení simulačného modelu zvyčajne nasleduje experimentovanie, ktoré slúži pre určenie správneho nastavenia procesných časov, veľkostí zásobníkov alebo počtu pracovníkov. Pri hľadaní správneho počtu pracovníkov môžeme využiť nástroj „ExperimentManager“. Práca s nástrojom je užívateľsky prívetivá, a vyžaduje si len pár nastavení. Pre zmenu počtu pracovníkov pre jednotlivé experimenty využijeme „Observer“, ktorý bude sledovať zmenu hodnoty premennej „num_workers“. Premennú bude upravovať nástroj „ExperimentManager“. Metóda, ktorú vložíme do „Observer“, následne zabezpečí úpravu počtu pracovníkov v objekte „WorkerPool“. Opis možnosti „Observer“ je bližšie popísaná v nasledujúcom tipe: Observer

Objekty v simulácii a ich počet:

• Source – 1x
• Drain – 1x
• Station – 3x; Procesné časy: S1 = 0:25, S2 = 0:45, S3 = 0:20; Failures: S1 = 85% Availability a 12:00 min MTTR; : S2 = 92% Availability a 20:00 min MTTR; : S3 = 87% Availability a 21:00 min MTTR
• Buffer – 2x; Kapacity: Buffer1 = 3, Buffer2 = 4
• Broker – 1x
• WorkerPool – 1x
• ExperimentManager – 1x
• Method – 1x
• Variable – 1x
• Workplace – 6x
• Čas simulácie: 100 dní

obr.: Ukážka modelu

Nastavenie porúch (Failures) nastavíme pre konkr. stanice v záložke „Failures“ a kliknutím na možnosť „New…“.

obr.: Nastavenie porúch

V časti „Importer“ pre jednotlivé stanice zaklikneme možnosť „Active“. Ako pre „Processing“ tak aj pre „Failure“. Ak by sme nastavenie nevykonali, pracovník by nebol zavolaný k procesu a prípadnej poruche.

obr.: Nastavenie „importer“ pre stanice

Premenuje objekt „Variable“ na „num_workers“ a pridáme „Observer“. Zvolíme možnosť „New…“ vyberieme možnosť sledovať hodnotu „value“ a vložíme metódu, ktorá sa pri zmene hodnoty  premennej „num_workers“ zapne. Všetko uložíme.

obr.: Nastavenie „Observer“ v objekte „Variable“ s názvom num_workers

Ukážka metódy „MET_SetWorkers“, ktorá sa aktivuje vždy pri zmene hodnoty globálnej premennej „num_workers“.

obr.: Obsah metódy

Nastavenie nástroja „ExperimentManager“. Nájdeme ho v záložke „Tools“ v Plant Simulation.

obr.: Konfigurácia nástroja „ExperimentManager“

1. Define Output Values: Tu môžeme vložiť premenné a atribúty, ktorých hodnotu budeme sledovať. Môže ísť napríklad o celkový počet vyrobených kusov alebo cyklový čas procesu.
2. Define Input Values: Sem vložíme premenné alebo atribúty, ktorých hodnotu chceme pre jednotlivé experimenty meniť.
3. Define Experiments: Následne si zvolíme akú hodnotu má vstupná premenná alebo atribút nadobudnúť. V tomto prípade 8 hodnôt (riadkov) znamená 8 experimentov. Postupne budeme meniť množstvo pracovníkov, a sledovať celkový počet vyrobených kusov.

V závere si nastavíme simuláciu na 100 dní, stlačíme možnosť „reset“ v nástroji „Experimentmanager“, a spustíme experimentovanie stlačením „Start“. Po vykonaní experimentov sa nám automaticky zobrazí súbor s výstupmi.

V tipe si predstavíme funkciu StrCopy. Je to funkcia, ktorá dokáže zo String-u kopírovať znaky v nami zadanom rozsahu, a tú hodnotu vráti späť. Túto funkciu sa oplatí používať, keď napríklad chceme z názvu objektu (názov stroja, názov/číslo dielu, zásobník, číslo stroja, typ stroja, názov pracoviska …) kopírovať len časť jeho string-u. Napríklad máme názov dielu “PartA“, a chceme kopírovať len posledné písmeno A.  Zápis metódy by vyzeral takto: strCopy(„PartA“,5,1). Kde „PartA“ je názov dielu, 5 – čítaj od piateho znaku a 1 – čítaj jeden znak. Funkcia vráti späť string “A”.

Ďalšie príklady:

print strCopy(„abcdef“,2,3)   // vráti „bcd“
print strCopy(„abcdef“,4,10)  // vráti  „def“
print strCopy(„abcdef“,-1,4)  // vráti  „ab“

Teraz si ukážeme funkciu StrCopy na príklade. V jednoduchom simulačnom modeli máme 3x Source (Source1, Source2 a Source3), Station, Drain, tabuľku “Procesne_casy” a metódu “Nastav_proctime”.  Source1 generuje PartA (červený), Source2 generuje PartB (modrý) a Source3 generuje PartC (zelený).

Obrázok 1: Príklad

Našim cieľom v príklade je podľa názvu dielu (PartA,PartB a PartC) určiť jeho procesný čas v Station. Tabuľka Procesne_casy obsahuje dáta o Part typ a jeho procesných časoch. V tabuľke sa nachádzajú názvy dielov. Ale, keď si všimneme, tak každý Part typ začína znakom A,B,C alebo D. Práve tieto znaky budú kľúčové pre spárovanie názvu dielu (PartA,PartB a PartC) a Part typ (A0001,B0001 a C0001).

Keď do Station príde diel s názvom “PartA”, a nájde v tabuľke Part typ “A0001”, tak mu pridelí procesný čas 8 sekúnd. Pretože jedine, čo majú tieto dve string-y  “PartA” a “A0001” spoločné, je znak “A”. Keď je tento znak rovnaký, tak pridelí tomuto dielu konkrétny procesný čas. Toto pre nás vykoná metóda “Nastav_proctime”.

Obrázok 2: Tabuľka „Procesne casy“

Obrázok 3: Metóda „Nastav_proctime“

Video k príkladu si môžete pozrieť tu:

Simulačný model .spp príkladu si môžete stiahnuť tu.