SOVA Digital

Iniciatíva odborníkov z priemyslu Industry4UM víta a plne podporuje súbor opatrení pre digitálnu transformáciu priemyslu v podobe prijatého Akčného plánu inteligentného priemyslu SR. Aj z pozície spolutvorcov tohto kľúčového materiálu oceňujeme doterajšiu spoluprácu zainteresovaných subjektov na jeho vzniku. Pre úspech projektu bude rozhodujúci, okrem vzájomnej interakcie rezortov, priemyselnej praxe, akademickej a vedeckej sféry, hlavne prenos koncepčných, metodických a realizačných návrhov z akčného plánu do praxe.

Súbor opatrení zahrnutý v akčnom pláne prišiel v hraničnom čase. Priemyselný sektor má pozitívne podmienky pre rozvoj a transformáciu, chýba mu však adekvátna podpora zo strany štátu. Potvrdzujú to aj aktuálne prebiehajúce analýzy prieskumu o úrovni digitálnej transformácie podnikov, ktorý realizovalo Industry4UM na prelome augusta a septembra tohto roku. V parametroch zaznamenávajúcich prienik transformácie nastal oproti minulému roku citeľný nárast. Ešte stále však jej podmienky a tempo nie sú, najmä v sektore malých a stredných podnikov, dostatočné. Očakávame, že opatrenia akčného plánu ich posunú významne vpred.

Akčný plán považujeme za základný  predpoklad úspešnej transformácie slovenskej priemyselnej výroby. Je potrebné uvedomiť si, že ide o najvýznamnejšie technologické a štrukturálne zmeny v priemysle v poslednom období, a podniky musia byť  na ne dostatočne pripravené. Pre sektor priemyselnej výroby ostávajú najväčšími výzvami opatrenia v oblasti vzdelávacieho systému, trhu práce, podpory a rozvoja vedy, výskumu a inovácií, a nastavenie právnych rámcov a legislatívy pre uplatnenie transformácie. Členovia Industry4UM sú aj naďalej pripravení poskytnúť pri napĺňaní vízie inteligentného priemyslu odbornú pomoc a spoluprácu, a vyvinú maximálne úsilie pri vytváraní podmienok pre reálnu aplikáciu opatrení do podnikov.

Martin Morháč

Zakladajúci člen odbornej iniciatívy zástupcov priemyslu Industry4UM
Viceprezident pre vedu, výskum a inovácie Združenia automobilového priemyslu SR
Predseda predstavenstva SOVA Digital

Bratislava, 28. september 2018   Logistika sa nachádza uprostred dôležitých zmien a musí ich zvládať v dynamickom raste svojich výkonov. Je srdcovo-cievnym systémom podniku a má zásadný vplyv na výkon a efektivitu výroby. Aj tieto myšlienky odzneli na septembrovom diskusnom stretnutí odborníkov z priemyslu Industry4UM, venovanom inteligentnej logistike. Oproti minulému obdobiu sa nároky na logistiku významne zmenili, stáva sa tesnejšou súčasťou výroby a smeruje k prepojeniu všetkých výrobných a subdodávateľských procesov do jedného kompaktného systému. Kým ešte pred pár rokmi sa zastavila na bráne závodu, dnes končí na konkrétnom stroji a prechádza linkami v dodávateľskom reťazci. 

Podľa odborníkov fóra logistika začína čoraz viac determinovať to, či bude výroba fungovať efektívne. Dnes ju ovplyvňuje množstvo aspektov. Rastie dynamicky pod vplyvom trhových požiadaviek, reaguje na prudké zmeny sériovosti, vyrovnáva sa pri raste nákladov s tlakmi na znižovanie cien, či minimalizovanie skladových plôch. Neprospieva jej nedostatok ľudí a ani celková preťaženosť dopravy. „Slovenská logistika je vyspelá, ťahá ju rozvinutý automobilový priemysel. O to väčšie nároky sú na ňu kladené z pohľadu dynamiky rozvoja a možností ovplyvňovania kapacity zariadení. V plnom rozsahu využíva nástroje lean manažmentu, ktorý rozvíja a podporuje digitalizáciou a ďalšími smart technológiami,“ konštatuje Martin Morháč, predseda predstavenstva SOVA Digital.

Dynamicky rastie vnútorná i distribučná logistika. Podľa Martina Jesného, analytika Revue priemyslu, dynamiku rastu po- tvrdzujú čísla produkcie: „Vlani dosiahlo len 250 najväčších výrobných firiem v slovenskom priemysle tržby takmer 63 mld. eur, to predstavuje objem produkcie, ktorú treba odviezť, prepraviť. Tieto objemy sa členia do čoraz väčšieho dodávateľského  reťazca. Len na Slovensku ich tvoria tisíce a globalizácia ich prepája do ešte rozvetvenejších medzinárodných prepojení. Objem prepravy súčastí výroby vlani po ceste dosiahol 160 mil. ton, pri doprave pre priemyselných klientov to predstavuje spotrebu 620 mil. litrov nafty, ďalších 30 mil. litrov sa spotrebovalo  pri obslužných činnostiach.“

Ako uviedli zástupcovia podnikov customizácia výroby významne zvyšuje podiel change-over na linkách. Práve prestavovanie liniek kladie veľké nároky na oddelenia plánovania, nákupu a riadenie výrobnej, skladovej a distribučnej logistiky. Zmenu v poslednom desaťročí zaznamenali aj v popradskej Tatravagónke. Tá v minulosti vyrábala série vagónov v tisícoch kusov. Dnes podľa slov Martina Osvalda, manažéra logistiky Tatravagónky vyrába približne 50 druhov vagónov po 20, 30, 60 kusov. „A máme na linkách aj menšie série. Zmeny sérií sú dramatické. Prispôsobenie sa je ťažšie. Prešli sme si kus cesty, od tradičnej logistiky cez mostovo-žeriavové dráhy, typické pre strojárstvo po štíhlu logistiku so smart riešeniami,“ upresňuje Martin Osvald.

Diskusná skupina skonštatovala, že budúcnosť efektívnej logistiky je v  priamom prepojení systémov naprieč firmou. Tej by mala predchádzať optimalizácia už existujúcich procesov. „Veľakrát sa stačí pozrieť na aktuálne nastavenie procesov a snažiť sa racionálne posúdiť celý reťazec. Je nevyhnutné, aby pracoval spolu. Veľmi úzka spolupráca musí prebiehať aj s oddelením nákupu,“ hovorí o svojich skúsenostiach z praxe Dušan Okénka, zo spoločnosti X-COMPANY. Za najužšie miesto v slovenských podnikoch považuje plánovanie výroby: “Plánuje sa stále v exceli, na manuálnej báze a s neprimerane vysokou závislosťou na konkrétnych ľuďoch.“ Veľké možnosti pre optimalizáciu sú aj v oblasti distribučnej logistiky. Na priestor pre zefektívnenie poukazujú aj štatistiky, ktoré uvádzajú, že ročne sa v slovenskej pozemnej doprave najazdí niečo cez 4 mld. km a z toho 820 mil. km je odjazdených bez nákladu.

Problémom podnikov sa stáva aj nedostatok priestoru pre skladovanie materiálov a tovarov. U mnohých sú jediným riešením pre rozširovanie naskladnenia smerujúce do výšky. Tam sú už potrebné automatizované skladové systémy, ktoré pomôžu umiestniť materiál aj do výšky 30-40 metrov. O zmenách spojených s rozvojom výroby a potrebou optimalizácie sladových plôch hovorí aj Zuzana Tryzňová zo spoločnosti Gefko Slovakia, ktorá je generálnym dodávateľom logistických riešení pre trnavskú automobilku Group PSA Slovakia: „Prvky Industry 4.0 sme začali nasadzovať minulý rok. Vďaka novému systému sme dokázali znížiť skladové plochy až o 20%. Nasadili sme inú techniku, kompaktovali manipulačné uličky. Nakoľko v  aktuálnych priestoroch nemôžeme pracovať s výškou skladovania, do budúcna uvažujeme skôr o automatizovanom sklade v blízkosti výrobných objektov.“

Budúcnosť logistiky podľa odborníkov smeruje k samoorganizovaným logistickým procesom. „Postupne začnú vznikať špecializované pracoviská, kompetenčné centrá, ktoré sa prispôsobujú tomu, aký výrobok sa bude vyrábať. Vznikne takzvaná pružná výrobná linka. Koncepty budúcnosti si budú vyžadovať revolučné spôsoby plánovania a riadenia výroby. Tie musia byť založené na evolučných a holonických princípoch a aplikácii umelej inteligencie,“ uvádza Radovan Furmann z CEITu. Moderné systémy budú optimalizovať saturáciu áut a eliminovať neefektívne vyťaženie dopravy. Hovoríme o nových business modeloch, ktoré vytvoria portály pre nákladnú dopravu, tie budú vytvárať napríklad prepojenie kolón kamiónov do autonómnej flotily, či riadiť dovozy pomocou dronov. Optimalizácie prinesú veľké úspory nielen v dopravných kilometroch a vyššej vyťaženosti dopravnej kapacity, ale aj v efektívnej prevádzke a pružnosti reakcií na požiadavky zákazníkov.