Kategória

Tlačové správy

Súťaž študentov strojníckych fakúlt Ako ošúpať banán inak ako ručne pozná víťazov

Autor: | Tlačové správy

Bratislava,  30. máj 2019   Prvý ročník súťaže o top inovačný tím študentov strojníckych fakúlt „Ako ošúpať banán inak ako ručne“ vyhlásila spoločnosť SOVA Digital v partnerstve s Asociáciou priemyselných zväzov v apríli tohto roku. Zapojili sa do nej študentské tímy zo strojníckych fakúlt Žilinskej univerzity v Žiline, STU v Bratislave a TU v Košiciach. Víťazom súťaže sa stal inovačný tím „Φškusov“ zo SjF Technickej univerzity v Košiciach v zložení: Ivana Mazúrová, Juraj Mazúr, Patrik Kováčik. Finále a ocenenie víťazov sa konalo na prvom stretnutí R&D (Research & Development) lídrov výskumno-vývojových centier priemyselných firiem SR, 23. a 24. mája v hoteli Chopok v Demänovskej doline.

Zámerom organizátora súťaže je prepájanie škôl s praxou, kooperácia R&D centier s mladými talentami, ale aj aktívna podpora a propagácia zaujímavých príbehov mladých ľudí s technickým vzdelaním. Pretože jedným z najväčších problémov praxe je dnes nedostatok absolventov škôl s technickým vzdelaním. Pod problém sa podpisuje nezáujem mladých ľudí o štúdium technických predmetov. „Potreba zvýšenia vzdelávania v technických predmetoch je viac ako naliehavá. S ich výučbou je potrebné začať už na základných školách a rozvíjať ich na ďalších stupňoch vzdelávania. Pomôže užšia spolupráca so školami, študentami, ale aj motivácia cez propagáciu podmienok práce v našich podnikoch. Ukázať moderné, automatizované a digitalizované prevádzky, robotizované pracoviská. Pretože o tom sú dnes naše fabriky,“ informoval o dôvodoch a motívoch vyhlásenia súťaže Martin Morháč, predseda predstavenstva SOVA Digital.

Súťaž prebiehala v dvoch kolách – fakultnom a celoslovenskom. Úlohou súťažných tímov bolo vymyslieť inovačné riešenie na zadaný technický problém. Súťažnou úlohou prvého ročníka bolo zadanie, ktoré sa skrýva v názve súťaže, ošúpať banán inak ako ručne. Fakultné kolá prebehli na jednotlivých univerzitách koncom apríla. Trojčlenný súťažný tím mal na vyriešenie problému 105 min. a svoje riešenia odprezentoval štvorminútovou prezentáciou pred hodnotiacou komisiou. Víťazi fakultných kôl získali, okrem vecných cien a vstupu na inovačný workshop, postup do celoslovenského finále spojený s príležitosťou stretnutia s TOP R&D lídrami Slovenska na dvojdňovom pobyte, a možnosť výhry vo výške 1 500 eur. Postup do celoslovenského kola si zabezpečili dva trojčlenné tímy z každej zo zúčastnených fakúlt. Úlohou celoslovenského kola bolo dopracovanie riešenia z fakultných kôl. Finalisti odprezentovali svoje projekty pred R&D lídrami, ktorí vybrali absolútny víťazný tím. Porazených a slabých by však nikto v tejto súťaži nenašiel.

„Invencia a prístup študentov k riešeniam zadania bol na vysokej úrovni. Zaujali reálne prototypy zariadení, ale aj samotné prezentácie riešení. Študenti využili príležitosť stretnúť sa s R&D lídrami najvýznamnejších slovenských firiem a zviditeľniť sa. Takéto stretnutia sú pre nich zdrojom motivácie, vytvárania väzieb a príležitostí pre svoj rozvoj a vzájomnú spoluprácu,“ zhodnotil prvý ročník súťaže Vladimír Švač, špecialista pre inovačný manažment spoločnosti SOVA Digital. Súťaž z pohľadu študentov zhodnotila členka víťazného tímu Ivana Mazúrová z košickej Technickej univerzity: „Chceli sme zistiť na čo všetko máme. Súťaž nám dala veľa skúseností, nových kontaktov. Podporila v nás vlastnú kreativitu. Spojila nás nielen s R&D lídrami, ale aj nás študentov navzájom. Verím, že naša spolupráca nadobudne ďalší rozmer.

Víťazi 1. ročníka súťaže „Ako ošúpať banán inak ako ručne“:

  1. miesto: tím „Φškusi“ – SjF TUKE
  2. miesto: tím „Bananavengers “ – SjF UNIZA
  3. miesto: tím „99% zvedavosti“ – SjF TUKE

 

„Pre firmy a podniky je dôležité, aby do praxe prichádzali kvalifikovaní ľudia, ktorí získavajú vzdelanie v odboroch, ktoré prax reálne potrebuje. My sa chceme zamerať hlavne na R&D centrá na Slovensku. Preto vidíme ako nevyhnutnú spoluprácu R&D centier a škôl už počas štúdia. Musia vzájomne kooperovať vo väčšom rozsahu,“ skonštatoval Vladimír Švač.

 

Víťazný tím „Φškusov“ zo SjF Technickej univerzity Košice pri  prezentácii svojho riešenia.

 

Okrem ocenení si študenti zo súťaže odnášajú príjemné zážitky, nové skúsenosti a užitočné kontakty. Víťazné tímy spolu s Andrejom Laszom, generálnym sekretárom Asociácie priemyselných zväzov a Martinom Morháčom, predsedom predstavenstva SOVA Digital.

 

 

Fotografie: SOVA Digital

 

Organizátor a odborný garant súťaže:

SOVA Digital už 29 rokov prináša na trh inovatívne riešenia, ktoré pomáhajú slovenským výrobným podnikom udržať si konkurencieschopnosť, zvyšovať produktivitu a rozvíjať sa v tempe zvyšujúcich sa nárokov trhu a globálnych technologických trendov. Klientom prináša komplexné riešenia digitalizácie a optimalizácie výrobných procesov v koncepte Industry 4.0. Dlhoročne potvrdzuje pozíciu vizionára a inovátora a ponúka klientom individuálny prístup a na mieru šité riešenia. V roku 2017 získala prestížne ocenenie, udeľované odborníkmi a Ministerstvom hospodárstva SR, za svoje riešenie Digitálneho dvojčaťa Inovatívny čin roka. SOVA Digital má za sebou tisícky úspešných projektov a stovky spokojných klientov.

Prvé stretnutie R&D lídrov Slovenska: Keď to nejde zhora, musí to ísť zdola

Autor: | Tlačové správy

Bratislava 28. máj 2019  R&D (Research & Development) lídri výskumno-vývojových centier slovenských priemyselných firiem sa zišli na prvom spoločnom stretnutí, aby hľadali priestor vzájomnej spolupráce pre zlepšenie situácie v oblasti priemyselného výskumu a vývoja. Cieľom podujatia bolo vytvoriť kooperáciu R&D lídrov, ktorá má ambíciu prispieť k inovačnej budúcnosti Slovenska. Výsledkom dvojdňových diskusií, 23. a 24. mája v hoteli Chopok v Demänovskej doline, bolo vytvorenie návrhu konceptu pilotného projektu spolupráce R&D centier v dvoch vybraných oblastiach: zvýšenie záujmu o technické vzdelanie a kooperáciu R&D centier prostredníctvom online portálu Asociácie priemyselných zväzov (APZ) www.spolupracuj.me. Iniciátorom a koordinátorom stretnutia bola spoločnosť SOVA Digital a partnerom podujatia Asociácia priemyselných zväzov. Oživením bola účasť 18 vybraných študentov zo strojníckych fakúlt, ktorí boli aktívne zapojení do všetkých aktivít stretnutia.

Na Slovensku je v priemyselných sektoroch strojárstvo a automotive evidovaných  viac ako 40 R&D centier. Väčšina z nich má výborné výsledky, ale majú aj mnohé spoločné problémy. Chýbajú im kvalifikovaní ľudia, kooperujú vzájomne vo veľmi malom rozsahu a dosahujú veľmi nízku úroveň spolupráce s výskumnými inštitúciami, či univerzitami. Aktivity, ktoré boli realizované na prvom stretnutí slovenských R&D lídrov smerovali hlavne k výmene skúseností, hľadaniu vzájomných prepojení, zdieľaniu infraštruktúry, zdrojov a ľudského kapitálu, či rozvoju vzájomnej kooperácie. Súčasne pomenovali problémy a príležitosti v R&D oblasti a formulovali konkrétne návrhy na ich riešenie s cieľom zlepšiť prostredie pre priemyselný výskum a vývoj na Slovensku.

Výdavky Slovenska na výskum a vývoj sú dlhodobo hlboko pod priemerom OECD a najnižšie aj medzi krajinami V4. „Slovenský priemysel je primárne orientovaný na výrobu. V porovnaní s vyspelými krajinami, a dokonca i okolitými krajinami, Slovensko výrazne zaostáva v oblasti podnikového výskumu a vývoja,“ konštatuje Martin Morháč, predseda predstavenstva SOVA Digital a dodáva: „Priemysel na Slovensku je postavený na investíciách do výroby. Štát by mal však hľadať spôsoby a podmienky na to, aby výrazne zdynamizoval a posilnil priemyselný výskum a vývoj.“

Pod gesciou APZ sa koncom marca tohto roku podarilo zamestnávateľom presadiť požiadavky pre posilnenie priemyselného výskumu a vývoja aj cez Radu vlády pre vedu, techniku a inovácie. Tá síce podporila návrhy zamestnávateľov, do dnešného dňa však neboli prerokované vládou SR. Prekážkou napredovania výskumu a vývoja je aj prístup vlády k stratégii programu na podporu výskumu a vývoja RIS3, ktorá bola schválená v roku 2013. Akčný plán sa však objavil až v roku 2017 a z jeho 23 opatrení  boli do konca roku 2018 naplnené len tri. „Prístup politikov, štátu, čiže riešenie zhora, je problematické, cítime úradnícke a politické bariéry. Preto hľadáme aj iné cesty. Keď to nejde zhora, musí to ísť zdola,“ tlmočí postoj R&D lídrov M. Morháč.

Účastníci stretnutia sa zhodli na dvoch základných smeroch spolupráce. Prvým je vzájomná kooperácia, a networking, sprehľadnenie výskumných a vývojových kapacít a technológií na Slovensku. Priestor pre jej naplnenie poskytne spolupráca s portálom Zväzu elektrotechnického priemyslu SR www.spolupracuj.me, ktorý dnes ponúka online register firiem hľadajúcich technické riešenia a poskytuje priestor pre zdieľanie kapacít a infraštruktúry pre výrobu, výskum, vývoj a inovácie. Portál pracuje s dopytmi a ponukami zaregistrovaných firiem. Ako jediný obsahuje aj komplexný prehľad o aktuálnych EŠIV výzvach s možnosťou ich vyhľadávania a triedenia. „Členské zväzy Asociácie priemyselných zväzov pripravili pre priemyselné podniky pomyselnú zasadačku vo virtuálnom priestore, v ktorej sa môžu stretnúť dvaja podnikatelia alebo podnikateľ s univerzitou a nadviazať spoluprácu vo výskumných, vývojových či výrobných otázkach. Výhodou je spájanie ponúk s dopytom pomocou umelej inteligencie. Čím viac príspevkov tam bude, tým bude portál funkčnejší,“ približuje generálny sekretár APZ Andrej Lasz. Registrácia i samotné používanie portálu spolupracuj.me sú bezplatné.

Druhým výstupom stretnutia je aktívne zvyšovanie záujmu mladých ľudí o technické vzdelávanie. R&D lídri sa zhodli, že jedným z najväčších problémov R&D centier je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. Dôvod vidia práve v nezáujme mladých ľudí o štúdium technických predmetov. „Diskusia na tému nezáujmu o štúdium technických predmetov sa zosilňuje. R&D lídri sa dohodli na vytvorení užšej spolupráce  už so základnými a strednými školami v regióne, v ktorom pôsobia. Vyjadrili potrebu spropagovania nielen štúdia technických predmetov, ale aj búrania mýtov a predsudkov o podmienkach práce v technických profesiách,“ priblížil výsledky diskusií Vladimír Švač, špecialista pre inovačný manažment spoločnosti SOVA Digital. Pracovný tím pripravuje aktivity so základnými školami, na ktorých sa plánuje spolupráca aj s regionálnymi autoritami a zástupcami verejnej správy.

 

Na prvom stretnutí R&D lídrov Slovenska sa zúčastnili:
CEMM THOME SK, spol. s r.o., TATRAVAGÓNKA, a.s., MATADOR Industries, a.s., BRANSON ULTRASONICS, A.S., FoIA, ANDRITZ Slovakia s.r.o., ŽOS Vrútky, a.s., Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., KINEX BEARINGS, a. s., Manz Slovakia, s.r.o., Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., Boge Elastmetall Slovakia a.s., MAHLE Behr Senica s.r.o., BSH Drives and Pumps s.r.o., VUKI a.s., MONDI SCP, a.s., študentské tímy zo strojníckych fakúlt z Košíc, Bratislavy a zo Žiliny, zástupcovia Asociácie priemyselných zväzov a hlavný organizátor podujatia spoločnosť SOVA Digital a.s.

__________________________________________________________________________________

Organizátor a odborný garant  podujatia:
SOVA Digital už 29 rokov prináša na trh inovatívne riešenia, ktoré pomáhajú slovenským výrobným podnikom udržať si konkurencieschopnosť, zvyšovať produktivitu a rozvíjať sa v tempe zvyšujúcich sa nárokov trhu a globálnych technologických trendov. Klientom prináša komplexné riešenia digitalizácie a optimalizácie výrobných procesov v koncepte Industry 4.0. Dlhoročne potvrdzuje pozíciu vizionára a inovátora a ponúka klientom individuálny prístup a na mieru šité riešenia. V roku 2017 získala prestížne ocenenie, udeľované odborníkmi a Ministerstvom hospodárstva SR, za svoje riešenie Digitálneho dvojčaťa Inovatívny čin roka. SOVA Digital má za sebou tisícky úspešných projektov a stovky spokojných klientov.
Viac informácií na www.sova.sk


Partner podujatia:
Asociácia priemyselných zväzov je vyššia zamestnávateľská organizácia, ktorá zlúčila silné priemyselné zväzy na Slovensku do jedného ešte silnejšieho celku. Ako člen Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky reprezentuje viac ako 400 firiem. Asociácia ovplyvňuje hospodársku a sociálnu politiku štátu. Pri odbornom dialógu a aktívnej spolupráci s partnermi kladie dôraz na spoločné záujmy priemyslu a jeho konkurencieschopnosť.
Viac informácií na www.asociaciapz.sk

Populácia priemyselných robotov rastie, zamestnancom uvoľňuje ruky pre ďalší rast

Autor: | Tlačové správy
Bratislava, 17. december 2018  O súčasnej robotike a jej smerovaní diskutovali na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave na ďalšom zo stretnutí Industry4UM desiatky odborníkov výrobného priemyslu, dodávatelia technológií, zástupcovia akademickej obce a Národného centra robotiky. Podľa nich pohľad na rok 2018 v robotickom priemysle odhaľuje nielen pokračujúci nárast trhu, ale aj pozitívny posun vo vnímaní významu robotizovaných pracovísk a dopad robotizácie na zamestnancov. Roboty podľa hodnotení zefektívňujú a zrýchľujú výrobu, odstraňujú rizikovú, namáhavú a monotónnu prácu zamestnancov, a uvoľňujú ich pre ďalší profesijný rast. Pozitívny trend v nasadzovaní robotov negatívne ovplyvňuje nedostatočná podpora výskumu a vývoja zo strany štátu. Viac

Stanovisko Industry4UM k schváleniu Akčného plánu inteligentného priemyslu SR

Autor: | Tlačové správy

Iniciatíva odborníkov z priemyslu Industry4UM víta a plne podporuje súbor opatrení pre digitálnu transformáciu priemyslu v podobe prijatého Akčného plánu inteligentného priemyslu SR. Aj z pozície spolutvorcov tohto kľúčového materiálu oceňujeme doterajšiu spoluprácu zainteresovaných subjektov na jeho vzniku. Pre úspech projektu bude rozhodujúci, okrem vzájomnej interakcie rezortov, priemyselnej praxe, akademickej a vedeckej sféry, hlavne prenos koncepčných, metodických a realizačných návrhov z akčného plánu do praxe.

 

Súbor opatrení zahrnutý v akčnom pláne prišiel v hraničnom čase. Priemyselný sektor má pozitívne podmienky pre rozvoj a transformáciu, chýba mu však adekvátna podpora zo strany štátu. Potvrdzujú to aj aktuálne prebiehajúce analýzy prieskumu o úrovni digitálnej transformácie podnikov, ktorý realizovalo Industry4UM na prelome augusta a septembra tohto roku. V parametroch zaznamenávajúcich prienik transformácie nastal oproti minulému roku citeľný nárast. Ešte stále však jej podmienky a tempo nie sú, najmä v sektore malých a stredných podnikov, dostatočné. Očakávame, že opatrenia akčného plánu ich posunú významne vpred.

 

Akčný plán považujeme za základný  predpoklad úspešnej transformácie slovenskej priemyselnej výroby. Je potrebné uvedomiť si, že ide o najvýznamnejšie technologické a štrukturálne zmeny v priemysle v poslednom období, a podniky musia byť  na ne dostatočne pripravené. Pre sektor priemyselnej výroby ostávajú najväčšími výzvami opatrenia v oblasti vzdelávacieho systému, trhu práce, podpory a rozvoja vedy, výskumu a inovácií, a nastavenie právnych rámcov a legislatívy pre uplatnenie transformácie. Členovia Industry4UM sú aj naďalej pripravení poskytnúť pri napĺňaní vízie inteligentného priemyslu odbornú pomoc a spoluprácu, a vyvinú maximálne úsilie pri vytváraní podmienok pre reálnu aplikáciu opatrení do podnikov.

 


Martin Morháč

Zakladajúci člen odbornej iniciatívy zástupcov priemyslu Industry4UM
Viceprezident pre vedu, výskum a inovácie Združenia automobilového priemyslu SR
Predseda predstavenstva SOVA Digital

Logistika je srdcovo-cievnym systémom podniku. Má zásadný vplyv na výkon a efektivitu výroby

Autor: | Tlačové správy

Bratislava, 28. september 2018   Logistika sa nachádza uprostred dôležitých zmien a musí ich zvládať v dynamickom raste svojich výkonov. Je srdcovo-cievnym systémom podniku a má zásadný vplyv na výkon a efektivitu výroby. Aj tieto myšlienky odzneli na septembrovom diskusnom stretnutí odborníkov z priemyslu Industry4UM, venovanom inteligentnej logistike. Oproti minulému obdobiu sa nároky na logistiku významne zmenili, stáva sa tesnejšou súčasťou výroby a smeruje k prepojeniu všetkých výrobných a subdodávateľských procesov do jedného kompaktného systému. Kým ešte pred pár rokmi sa zastavila na bráne závodu, dnes končí na konkrétnom stroji a prechádza linkami v dodávateľskom reťazci. 

Podľa odborníkov fóra logistika začína čoraz viac determinovať to, či bude výroba fungovať efektívne. Dnes ju ovplyvňuje množstvo aspektov. Rastie dynamicky pod vplyvom trhových požiadaviek, reaguje na prudké zmeny sériovosti, vyrovnáva sa pri raste nákladov s tlakmi na znižovanie cien, či minimalizovanie skladových plôch. Neprospieva jej nedostatok ľudí a ani celková preťaženosť dopravy. „Slovenská logistika je vyspelá, ťahá ju rozvinutý automobilový priemysel. O to väčšie nároky sú na ňu kladené z pohľadu dynamiky rozvoja a možností ovplyvňovania kapacity zariadení. V plnom rozsahu využíva nástroje lean manažmentu, ktorý rozvíja a podporuje digitalizáciou a ďalšími smart technológiami,“ konštatuje Martin Morháč, predseda predstavenstva SOVA Digital.

Dynamicky rastie vnútorná i distribučná logistika. Podľa Martina Jesného, analytika Revue priemyslu, dynamiku rastu po- tvrdzujú čísla produkcie: „Vlani dosiahlo len 250 najväčších výrobných firiem v slovenskom priemysle tržby takmer 63 mld. eur, to predstavuje objem produkcie, ktorú treba odviezť, prepraviť. Tieto objemy sa členia do čoraz väčšieho dodávateľského  reťazca. Len na Slovensku ich tvoria tisíce a globalizácia ich prepája do ešte rozvetvenejších medzinárodných prepojení. Objem prepravy súčastí výroby vlani po ceste dosiahol 160 mil. ton, pri doprave pre priemyselných klientov to predstavuje spotrebu 620 mil. litrov nafty, ďalších 30 mil. litrov sa spotrebovalo  pri obslužných činnostiach.“

Ako uviedli zástupcovia podnikov customizácia výroby významne zvyšuje podiel change-over na linkách. Práve prestavovanie liniek kladie veľké nároky na oddelenia plánovania, nákupu a riadenie výrobnej, skladovej a distribučnej logistiky. Zmenu v poslednom desaťročí zaznamenali aj v popradskej Tatravagónke. Tá v minulosti vyrábala série vagónov v tisícoch kusov. Dnes podľa slov Martina Osvalda, manažéra logistiky Tatravagónky vyrába približne 50 druhov vagónov po 20, 30, 60 kusov. „A máme na linkách aj menšie série. Zmeny sérií sú dramatické. Prispôsobenie sa je ťažšie. Prešli sme si kus cesty, od tradičnej logistiky cez mostovo-žeriavové dráhy, typické pre strojárstvo po štíhlu logistiku so smart riešeniami,“ upresňuje Martin Osvald.

Diskusná skupina skonštatovala, že budúcnosť efektívnej logistiky je v  priamom prepojení systémov naprieč firmou. Tej by mala predchádzať optimalizácia už existujúcich procesov. „Veľakrát sa stačí pozrieť na aktuálne nastavenie procesov a snažiť sa racionálne posúdiť celý reťazec. Je nevyhnutné, aby pracoval spolu. Veľmi úzka spolupráca musí prebiehať aj s oddelením nákupu,“ hovorí o svojich skúsenostiach z praxe Dušan Okénka, zo spoločnosti X-COMPANY. Za najužšie miesto v slovenských podnikoch považuje plánovanie výroby: “Plánuje sa stále v exceli, na manuálnej báze a s neprimerane vysokou závislosťou na konkrétnych ľuďoch.“ Veľké možnosti pre optimalizáciu sú aj v oblasti distribučnej logistiky. Na priestor pre zefektívnenie poukazujú aj štatistiky, ktoré uvádzajú, že ročne sa v slovenskej pozemnej doprave najazdí niečo cez 4 mld. km a z toho 820 mil. km je odjazdených bez nákladu.

Problémom podnikov sa stáva aj nedostatok priestoru pre skladovanie materiálov a tovarov. U mnohých sú jediným riešením pre rozširovanie naskladnenia smerujúce do výšky. Tam sú už potrebné automatizované skladové systémy, ktoré pomôžu umiestniť materiál aj do výšky 30-40 metrov. O zmenách spojených s rozvojom výroby a potrebou optimalizácie sladových plôch hovorí aj Zuzana Tryzňová zo spoločnosti Gefko Slovakia, ktorá je generálnym dodávateľom logistických riešení pre trnavskú automobilku Group PSA Slovakia: „Prvky Industry 4.0 sme začali nasadzovať minulý rok. Vďaka novému systému sme dokázali znížiť skladové plochy až o 20%. Nasadili sme inú techniku, kompaktovali manipulačné uličky. Nakoľko v  aktuálnych priestoroch nemôžeme pracovať s výškou skladovania, do budúcna uvažujeme skôr o automatizovanom sklade v blízkosti výrobných objektov.“

Budúcnosť logistiky podľa odborníkov smeruje k samoorganizovaným logistickým procesom. „Postupne začnú vznikať špecializované pracoviská, kompetenčné centrá, ktoré sa prispôsobujú tomu, aký výrobok sa bude vyrábať. Vznikne takzvaná pružná výrobná linka. Koncepty budúcnosti si budú vyžadovať revolučné spôsoby plánovania a riadenia výroby. Tie musia byť založené na evolučných a holonických princípoch a aplikácii umelej inteligencie,“ uvádza Radovan Furmann z CEITu. Moderné systémy budú optimalizovať saturáciu áut a eliminovať neefektívne vyťaženie dopravy. Hovoríme o nových business modeloch, ktoré vytvoria portály pre nákladnú dopravu, tie budú vytvárať napríklad prepojenie kolón kamiónov do autonómnej flotily, či riadiť dovozy pomocou dronov. Optimalizácie prinesú veľké úspory nielen v dopravných kilometroch a vyššej vyťaženosti dopravnej kapacity, ale aj v efektívnej prevádzke a pružnosti reakcií na požiadavky zákazníkov.

Industry4UM: Rozhodujúcim faktorom priemyselnej transformácie je človek, nie technológie

Autor: | Tlačové správy

Júnové stretnutie diskusnej platformy Industry4UM  hovorilo o otázkach človeka v transformujúcom sa prostredí výroby. Pod názvom Môj kolega robot: hrozba, či príležitosť?otvorilo širokú škálu problémov spojených s témou. Okrem iného konštatovalo, že nové technológie ľuďom prácu nezoberú ale pretransformujú ju na inú formu, že rozhodujúcou je zmena paradigmy myslenia o zamestnancovi, riadení firmy a o celom výrobnom reťazci, ale aj radikálne opatrenia vo vzdelávacom systéme. Kľúčovým výstupom fóra bolo konštatovanie, že pokiaľ technológie nespojíme so vzdelávaním, zmeny v priemysle nezvládneme.
Viac

Papierové riadenie je brzdou výrobných firiem, ich radikálnemu rozvoju pomôže digitalizácia

Autor: | Tlačové správy

Vyrábať viac, lepšie a lacnejšie prostredníctvom digitalizácie výrobných procesov. Na túto tému diskutovali desiatky zástupcov strojárskych výrobných podnikov na prvom tohtoročných stretnutí platformy Industry4UM v Prešove a Považskej Bystrici. Aprílové Industry4UM sa venovalo otázkam aplikácie digitálnych technológií do masových výrob a výrob s nízkou opakovanosťou a jednému z hlavných konceptov Industry 4.0 digitálnemu dvojčaťu. Fórum zachytilo trendy, aktuálne problémy a výzvy, pred ktorými stoja slovenské výrobné podniky. Pre výrobu je dnes charakteristická customizácia, postupná digitalizácia zameraná na priebeh výroby a plánovanie procesov, zameriava sa na výber optimálnych technológií, či analýzu digitálnych dát. Firmy si postupne kreujú individuálne stratégie k zvyšovaniu svojej konkurencieschopnosti cez koncept Industry 4.0. Tohtoročnú sériu diskusných stretnutí Industry4UM podporilo záštitou aj Ministerstvo hospodárstva SR.
Viac

Digitalizácia dokáže zvýšiť produktivitu výroby skokovo

Autor: | Tlačové správy

Diskusia odborníkov na tému Digitalizácia výroby – vyrábať viac, lacnejšie a lepšie otvára 18. apríla v Prešova a 19. apríla v Považskej Bystrici ďalší ročník stretnutí diskusnej platformy odborníkov Industry4UM. Industry4UM bude aj v tomto roku hĺbkovo diskutovať o témach spojených s konceptom Industry 4.0 a jeho aplikáciách v slovenských podnikoch. Aprílové fórum otvorí otázky spojené s digitalizáciou výrobných procesov ako jedného zo zásadných princípov Industry 4.0. Účasťou expertov v téme Industry 4.0 fórum vytvorí opäť výnimočné znalostné a názorové východiská pre diskusiu o problematike inteligentnej výroby.

Viac

TRENDUSTRY 2018: Nemusíte byť veľkými rybami, budúcnosť patrí rybám rýchlym

Autor: | Tlačové správy

Smart Industry konferencia TRENDUSTRY 2018 okrem jedinečnosti svojho konceptu  potvrdila aj naliehavý záujem výrobných firiem zisťovať ako čeliť výzvam Industry 4.0. Nový koncept využil dvojdňový priestor pre komplexné uchopenie témy akcelerácie firemných procesov pomocou digitalizácie. Účastníkom ponúkol pohľady na implementáciu nových technologických riešení v celej šírke digitálneho ekosystému firmy i mimo nej. Najskloňovanejšími výrazmi konferencie boli inovácie, digitalizácia, ekosystém a človek – aktívny optimista prinášajúci zmeny vo firme, ale aj zákazník, definujúci ďalší vývoj výrobkov a služieb podniku. V hľadaní odpovede na otázku, ako má firma prežiť nápor mohutných technologických zmien si účastníci osvojili tvrdenie, že v novom svete sa nepresadia veľké ryby na úkor tých malých, ale rýchle predbehnú tie pomalé. 

Viac