Počas stretnutí so zákazníkmi pri rôznych príležitostiach, či už pracovných alebo spoločenských, a riešení ich problémov, väčšina z nich hľadá svoje rezervy hlavne vo výrobe. Hľadajú úspory v nakupovaných materiáloch, režijných nákladoch, energií a pod.
V poslednom období sa sústreďujú aj na oblasť optimalizácie logistiky – optimalizácia toku materiálu, usporiadania pracovísk, ľudských zdrojov a pod. V mojom príspevku tu nechcem popisovať už známe metódy na optimalizáciu procesov vo výrobe. Mojím zámerom je bližšie sa pozrieť a identifikovať oblasť výrobnej a distribučnej – skladovej logistiky. Existuje množstvo definícií a aké vstupy a výstupy by mala zabezpečovať. Jej dôležitosť som pochopil pri jednom stretnutí u významného výrobcu svietidiel pre automobilový priemysel, na ktorom bolo spomenuté : „…. keď sme už mali naplnených približne 75% objemu výroby, zistili sme , že nám chýba polotovar pre kompletizáciu výrobku! „ Ako je to možné? Kde je príčina? Jednoznačne sme sa zhodli, že zlyhali niekde v procese optimalizácie distribúcie príslušného polotovaru.
Základná charakteristika :
- Výrobná logistika zahŕňa v sebe procesy zmeny „ materiálu na hotové výrobky“. Patria tu všetky činnosti s materiálovým tokom surovín, pomocných a výrobných materiálov od skladu surovín k výrobe, od skladu polotovarov a nakupovaných dielov cez jednotlivé stupne výrobného procesu
- Distribučná logistika zahŕňa v sebe procesy, ktoré súvisia s tokom tovaru od skladu hotových výrobkov k odbytovému trhu. Pričom je nutné dodržať požadované množstvo, kvalitu a cenu.
Z dostupných informácií, ohľadne možného výrazného zníženia nákladov na výrobok, sa javí oblasť logistiky ako významná časť úspor. V niektorých štúdiách sa uvádza, že až o 30% sa dajú znížiť náklady na výrobu pri optimalizácii procesov v tejto oblasti. A to sa nikde nespomína, čo spoločnosť stojí v prípade nútenej odstávky z dôvodu napr. chýbajúcich komponentov pri finalizácii výrobku. Podľa iných prieskumov sa uvádza, že náklady na manipuláciu s materiálom a na udržovaní jeho zásob v skladoch tvorí približne 34% celkových nákladov na obeh, dopravné náklady 29%, náklady na balenie 12%. Z toho môžeme dedukovať, že čím je pomalší obeh, t.j. čím dlhšie je materiál na sklade, čím dlhšie trvá jeho preprava, tým menej efektívnym sa stáva obeh tovaru.
Skúsme si pomenovať niektoré problémy logistiky v praxi :
- optimálne využitie zdrojov (výrobné zariadenia, dopravné zariadenia, ľudia,..)
- optimalizácia využitia výrobných a skladovacích kapacít
- optimalizácia pri manipulačných činnostiach
- optimalizácia umiestnenia distribučných skladov
Často sa vo firmách rieši optimalizácia procesov prostredníctvom nástrojov ako je Excel, Word…atď. Ničím výnimočným nie je ani využitie jednoduchých stopiek pri určení čo najpresnejšieho času prepravy, taktu výroby a pod. Tento spôsob asi nie je vhodným riešením. Dokáže riešiť len jednoduchšie, čiastkové problémy bez širších väzieb a súvislostí. Nedokáže reagovať na zmeny – výroby nového variantu produktu, zmenu dodávateľa, či spôsobu prepravy. Tlak na efektívnosť výrobného procesu a logistiky si vyžaduje využitie takých nástrojov, ktoré umožnia reagovať flexibilne a nie strácať drahocenný čas pri meraní a zápise hodnôt do tabuliek.
Tak ako sa z účtovných kníh a neskôr z excelových súborov prešlo na komplexné informačné systémy, tak je tu akútna potreba využívať simulačný softvér aj v jednej z najdôležitejších podnikových oblastí, ktorou je logistika.
Aké prínosy je možné získať dobre vykonanou optimalizáciou procesov v podnikovej logistike:
- zníženie nákladov na manipuláciu s materiálom až o 70%
- zníženie zásob o 20 až 60%
- zvýšenie využitia kapacity výrobných priestorov až o 30%
- zvýšenie produktivity súčasného systému o 15 až 20%
- zníženie nákladov na realizáciu zmien pre potreby nového výrobku až o 5 až 20%
