Súčasná krízová doba, v ktorej priemyselné podniky pôsobia, si vyžaduje nové spôsoby a reakcie na rôzne neočakávané situácie, podmienky a zmeny na trhoch. Rýchle, pružné a rozumné reakcie na tieto aspekty sú charakteristikami, ktoré si vyžadujú tzv. nový normál. Avšak to nie je všetko. Byť agilný je jedna vec, ale mať schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam je druhá vec, ktorá si vyžaduje nové nároky, zručnosti a poznatky. Agilita a adaptácia sú nové schopnosti, ktoré priemyselné podniky potrebujú nadobudnúť a rozvíjať tak, aby boli pripravené na ďalšie neočakávané situácie a podmienky.
Agilitu môžeme chápať v zmysle horlivej dynamickej činnosti; rýchlej, vysoko pružnej a kreatívnej reakcie na súčasné, rýchlo sa objavujúce zmeny na trhoch, ale i neočakávané situácie a úplne nové požiadavky.
Adaptáciu môžeme chápať ako následné prispôsobenie fungovania podniku novým podmienkam a situáciám. Vyžaduje si zdatných a húževnatých lídrov a manažérov vo vedení podnikov, so schopnosťou naštartovať a viesť komplexnú inováciu podniku smerom k podnikovej digitalizácii a silným programom rozvoja zamestnancov napr. z hľadiska ich zručností.
Ale ako to robiť, ako byť agilný a vedieť sa adaptovať – prispôsobiť sa novým situáciám a požiadavkám?
Veľakrát sa o inováciách a digitalizácii veľa hovorí, ale nie vždy je to v skutočnosti top prioritou v podnikoch. Ale prečo je to tak? Dospeli sme k názoru, že priemyselné podniky bojujú a riešia v súčasnosti úplne iné akútne problémy, a budúcnosť podniku je tak trošku v úzadí. Potrebujú pružne a rýchlo t.j. agilne reagovať, a následne sa stabilizovať t.j. adaptovať sa na úplne nové situácie. Ale, ako to urobiť? Na čo sa zamerať? Veľakrát si to vyžaduje úplne nových ľudí, nové zručnosti, nové spôsoby riešenia netradičných situácií, ba dokonca nové tvorivé rozmýšľanie smerujúce k inováciám, ktoré sa nemusia týkať len výrobkov a služieb.
Aké sú naše zistenia a skúsenosti pri pohľade na dianie v priemyselnom sektore na Slovensku? Čo bude potrebné robiť, aby sa podnik stal agilný a prispôsobivý?
Došli sme k názoru, že podniky sa potrebujú z hľadiska riadenia a vedenia podniku zamerať na rozvoj troch kľúčových oblastí:
1. Rozvoj zdatných, nebojácnych a odvážnych lídrov
ktorí sa dokážu postaviť pred úplne nové typy problémov, výziev a príležitostí. Určite nie je jednoduché zvládať úplne nové a neočakávané situácie v súčasnosti, a k tomu ešte robiť rýchle a kvalitné rozhodnutia, ktoré zabezpečia chod podniku a dosahovanie stanovených KPIs. Rozvoj a výchova lídrov napr. v oblastiach, ako sú osobnostný rast alebo rozvoj inovačných schopností a tvorivého myslenia, sú základom pre ďalšie udržanie a napredovanie priemyselného podniku. Vytváranie nových podnikových stratégií, smerovania a vízie budú častou témou nielen na úrovni vedenia podniku, ale aj na nižších úrovniach.
2. Budovanie inovačnej kultúry si vyžaduje nové prístupy a postoje k inovačnému úsiliu. Potrebné je klásť dôraz na:
- Kvalitné nápady (každý človek má nápady, každý vie vymyslieť rôzne riešenia, ale vynára sa otázka kvality nápadov) Pre zvyšovanie kvality nápadov v podnikoch odporúčame rozvíjať inovačné zručnosti, inžiniersku kreativitu a predstavivosť, podnikateľské myslenie, netradičné metódy a techniky inovovania.
- Pri nápadoch, ktoré prechádzajú ďalším procesom realizácie, po čase klesá u realizátorov nadšenie a aj schopnosť vedieť, ako ďalej postupovať. V podnikoch chýbajú inovační lídri – “doťahovači” a inovační nadšenci, ktorí by pomohli inovačným tímom dotiahnuť realizáciu nápadu do komerčne uplatnenej inovácie, ale i povzbudiť ostatných, či už jednotlivcov alebo tímy k väčšej angažovanosti a proaktivite.
- Podniky nie sú úplne pripravené inovovať z hľadiska organizačného zabezpečenia. Niektoré nemajú vytvorené vhodné podmienky a podporné prostredie (kapacitné zabezpečenie – technické, ľudské, finančné, časové, znalostné, priestorové, didaktické…), čo si vyžaduje stabilizovanie súčasných procesov a nastavenie vhodnej postupnosti. Potrebné je vybudovať vlastný vnútorný inovačný systém riadenia inovácií.
- Pochopenie a mentálne prijatie a nastavenie u všetkých zamestnancov, od top manažérov až po bežných zamestnancov. Inovácie zabezpečujú budúcnosť (blízku alebo vzdialenú), a na to netreba zabúdať v tejto prítomnosti. Aj keď sa to teraz nezdá, ale inovácie majú zmysel. Inovácie sú investíciou, preto nie je možné vidieť výsledky ihneď. Aktivity okolo tvorby inovácií potrebujú svoj čas, ale i zručné inovačné tímy a najmä nadšenie jednotlivcov. Kľúčové však je, aby si to uvedomovali aj top manažéri, že inovovanie je prioritou podniku a nie iba inovačným divadlom.
3. Oblasť podnikovej digitalizácie alebo digitálnej transformácie je novou nutnosťou. Ako však k tomu pristupovať? Potrebné je:
- Základné pochopenie a predstava, čo to podniková digitalizácia je? (možno tu vzniká istá zámena alebo mylná predstava o digitalizácii chápanej a často propagovanej z pohľadu štátnej digitalizácie, pričom je potrebné vysvetľovať digitalizáciu pre priemyselné podniky, nám ide o digitalizáciu v priemyselných podnikoch).
- Pomôcť vytvoriť reálnu predstavu u top manažérov v priemyselných podnikoch. To znamená, vedieť, ako bude podnik fungovať po digitalizácii. Aké zmeny (veľké – malé) sa udejú počas procesu implementácie digitalizácie, čo ich (top manažérov) čaká v tomto procese, koho to zasiahne, čo sa reálne v podniku udeje, ako sa to bude bytostne dotýkať každého jedného zamestnanca. To sú otázky, úvahy a zamyslenia, ktoré je potrebné na začiatku vysvetliť, a pomôcť ľuďom v podniku stotožniť sa s odpoveďami.
- Poznanie, aké financie bude potrebné vyčleniť na digitálnu transformáciu a čo to podniku v konečnom dôsledku prinesie (vzniká obava z vysokých investícií do technológií, a v čase krízy sa aktivity podobného typu pozastavujú, prehodnocujú, prípadne sa plány investičných projektov vylepšujú a prispôsobujú na nové podmienky).
- Systematický a neúnavný rozvoj zamestnancov v podobe tréningových programov. Najťažšie v tomto prípade je vyčleniť čas a priestor pre tréningy, školenia, semináre a ďalšie aktivity, ktoré prispejú k rozvoju zamestnancov, nielen z hľadiska nových poznatkov, ale i nadobudnutia úplne nových moderných zručností. A to je niekedy problém, alebo lepšie povedané, je to vždy problém. Ak však vedenie podnikov neinvestuje do kvalitného rozvoja svojich zamestnancov, podnik, ale i jeho kultúra bude kôr, či neskôr upadať. Opäť je treba mať na pamäti, aby nešlo len o nejaké “divadlo”. Tvorba tímov, výchova lídrov pre digitalizáciu, inovovanie a vylepšovanie súčasného biznisu, to sú ďalšie témy a úlohy, ktoré netreba podceniť. Ľudia sú nositeľmi nápadov, inovácií a zmien, ale aj ich využívateľmi.
Rozvoj agility a adaptácie v priemyselných podnikoch si vyžaduje tri základné piliere:
