Evanjelizátor priemyselného inžinieringu – spoločnosť SOVA Digital – v tomto roku oslavuje 30. výročie svojho pôsobenia. Rozvíjala sa paralelne s celospoločenskými zmenami po roku 1989. Ako prvá na Slovensko priniesla CAD systémy, presadzovala PDM a neskôr PLM systémy. Vyvinula podnikový informačný systém ušitý na mieru strojárskych firiem, predstavila prvý koncept digitálneho dvojčaťa pre výrobu a logistiku, otvorila prvý Testbed 4.0… Je priekopníkom v integrovaných digitalizačných riešeniach pre priemyselné podniky. O troch desaťročiach v živote spoločnosti sme sa rozprávali s predsedom predstavenstva SOVA Digital Martinom Morháčom.
Tridsať rokov je príležitosťou na hodnotenie a bilancovanie. Ako ste začínali, čo sa vám pri pohľade späť vynára?
Človek si vždy nevdojak spomenie na začiatky. Kedy sa desať mladých ľudí s nezabezpečenými rodinami pustilo do dobrodružstva. Nemali sme za sebou zákazníkov, nevedeli sme, čo znamená podnikanie, nemali sme skúsenosti s riadením firmy. Boli sme však nasiaknutí entuziazmom doby, čo nás poháňalo a dodávalo nám guráž. Chceli sme to robiť inak, ako sme poznali za socializmu. Prijali sme prístup byť užitoční, reálne slúžiť a prinášať benefity našim zákazníkom a zároveň dávať stabilitu našim pracovníkom. Pre napĺňanie tejto filozofie sa snažíme pozorne sledovať vývoj, trendy a flexibilne reagovať. Tento prístup je podľa mňa aj nosnou príčinou našej dlhovekosti.
Ako spoločenské zmeny a situácia v priemysle po roku 1989 ovplyvňovali život a rozvoj firmy?
Na Slovensku bol v minulosti silný strojársky priemysel, bola tu tradícia výskumu a vývoja strojov a je prirodzené, že sme svoje podnikanie od začiatku postavili na komplexnej počítačovej podpore vývojových a konštrukčných prác. Prišli však divoké deväťdesiate roky a decimácia slovenského strojárstva. Ďalším zlomom pre nás bol masívny príchod automobilového priemyslu na Slovensko. Priniesol len výrobu, žiadnu podporu pre konštrukčné a vývojové pracoviská, tie začali prichádzať až oveľa neskôr. Navyše, všetky štyri automobilky používajú ako nosný CAD systém CATIU, a s nimi to používajú aj ich subdodávatelia. My sme lojálni, a od 1992 dodávame na Slovensku I-DEAS, ktorý sa neskôr pretransformoval na NX, ktorý síce nedominuje v automobilovom prostredí na Slovensku, ale je úspešný v ostatných sférach priemyslu.
Ako reagoval trh na progresívne technológie, ako ovplyvňovali váš rozvoj?
Na začiatku 90. rokov nebol trh pripravený na digitalizáciu a nasadzovanie CAD systémov, a preto sme museli vynakladať obrovské úsilie na presviedčanie manažmentov podnikov o návratnosti takejto investície. Ale úvodnú fázu sme zvládli a rozbehli sme sa, boli sme úspešní aj v Česku. Prišiel však rok 1993, rozdelenie Československa spôsobilo takmer nulové obchody spoza rieky Morava, to prinieslo celkovo len polovičné tržby. K tomu sa pridala ekonomická a politická nestabilita deväťdesiatych rokov, divoká privatizácia a jej dopady, to všetko sa podpísalo na napredovaní firmy. Svoj rozvoj sme udržali vďaka svojmu pôsobeniu v iných priemyselných oblastiach a rozšírenému portfóliu, zahŕňajúcemu aj vývoj vlastného ERP systému pre menšie a stredné strojárske podniky.
Chceli sme to robiť inak, ako sme poznali za socializmu. Prijali sme prístup byť užitoční, reálne slúžiť a prinášať benefity našim zákazníkom a zároveň dávať stabilitu našim pracovníkom.
Pretrvalo v hodnotách a smerovaní firmy niečo z tohto obdobia, preniesli ste si z neho niečo do stabilnejších období?
Počas celej histórie kladieme rozhodujúci dôraz na uspokojenie toho, čo zákazník reálne potrebuje a hlavne na to, čo ho posúva vpred. Zo všetkých strán počúvame „zákazník na prvom mieste“. Keď to však chcete naozaj dôsledne napĺňať, tak si uvedomíte, že pracovník, ktorý nemá dobrý vzťah k svojej práci a k zamestnávateľovi, nedokáže dať maximum zákazníkovi. Snažíme sa individuálne venovať každému pracovníkovi. Každý človek je iný, je potrebné rešpektovať jeho osobnosť, hodnoty, pomery, jeho priority. Pre niekoho je dôležitá mzda, pre iného obsah práce, pre ďalšieho vzťahy. Dobrá personálna práca je pre každý podnik nesmierne dôležitá. Mala by pracovníka priviesť k tomu, že ho práca nielen uspokojuje, ale ho napĺňa, teší, rozvíja. Ak sa to takto podarí, tak nakoniec benefitujú všetci. On, zákazník i jeho firma.
Ktoré udalosti v živote firmy považujete za zásadné?
Kľúčovým bol samozrejme štart a filozofia postupného rozširovania portfólia, integrácie riešení. Dlhé roky sme ponúkali paralelne riešenia od Autodesku a SDRC (neskôr UGS). V roku 2004 sme sa rozhodli ukončiť túto dvojkoľajnosť, a zamerali sme sa na riešenia dodávané spoločnosťou UGS. Dôvodom tohto rozhodnutia bol komplexnejší sortiment, ktorý oveľa lepšie pokrýval potreby priemyslu na Slovensku. UGS bola v 2007 kúpená Siemensom. Vstup Siemensu znamenal zásadný posun, pretože jeho portfólio je dnes bezkonkurenčné a je vzrušujúce byť pri tom, ako sa toto portfólio rozvíja a kam smeruje. No a zásadným zlomom pre nás bol príchod myšlienok komplexnej digitalizácie priemyselných podnikov, zhrnutý do koncepcie Industry 4.0, pretože počas celej svojej existencie komunikujeme potrebu integrovať a digitálne prepájať podnikové procesy.
Významným medzníkom bol bezpochyby moment, kedy ste prešli k vlastnému vývoju…
Zahájenie vlastného vývoja považujem za veľmi dôležité. Začali sme s drobnými aplikáciami, vtedy sa tomu hovorilo nadstavby ku CAD systémom, a robíme ich dodnes. Neskôr sme sa pustili do jednoduchej aplikácie na správu a riadenie dokumentov. Postupne sme zbierali skúsenosti, ktoré sme uplatnili pri vývoji softvéru SPM – Sova Project Manager. Mimochodom, niektoré inštalácie sa stále používajú aj po viac ako desiatich rokoch od ukončenia vývoja. SPM sa postupne pretransformoval do celopodnikového informačného systému nazvaného CITO. Dnes riešime niekoľko väčších rozvojových projektov.
Príchod myšlienok komplexnej digitalizácie priemyselných podnikov,
zhrnutý do koncepcie Industry 4.0, je pre nás zásadným zlomom, pretože počas celej svojej existencie komunikujeme potrebu integrovať a digitálne prepájať podnikové procesy.
Portfólio SOVA Digital od začiatku smeruje k spájaniu riešení a postupnú digitalizáciu procesov a činností v podnikoch. Ako vznikali vaše digitalizačné koncepty?
Myšlienkou ucelených riešení sa zaoberáme od vzniku spoločnosti. Viac ako polovica zakladateľov spoločnosti boli absolventmi Katedry automatizovaných systémov riadenia na Strojníckej fakulte SVŠT, kde nám vštepili nadčasové myšlienky synergického efektu integrácie a fungovania podnikov budúcnosti. Na týchto vedomostiach fungujeme a rozvíjame svoje smerovanie až do dnešných dní. Začínali sme s AutoCADom, k tomu sme čoskoro pripojili plotre a počítače, a dodávali sme kompletné konštrukčné pracoviská. Výnimočnými sme sa stali i tým, že sme úspešne dodávali unikátne riešenie, postavené na prepojení drahého 3D CADu I-DEAS a lacnejšieho 2D AutoCADu. Prinášalo to zákazníkom lepšiu investičnú návratnosť.
Integráciu ste preniesli aj do riadiacich procesov a postupne pokryli riešeniami celý podnik…
Ako prví na Slovensku sme k dodávaným CAD/CAM systémom prišli s riešením správy a riadenia dokumentácie, ktoré sa postupne rozvíjalo, až z toho vznikol už spomínaný systém CITO. A pomohli nám aj náhody. Siemens v roku 2007 kúpil UGS, cez ktorý sme dodávali NX a Solid Edge. Tento moment priniesol postupný zlom v komplexnosti portfólia ponúkaných riešení, a prináša rozsiahly sortiment prepojený cez Teamcenter automatizačné nástroje, a vytvára podmienky pre budovanie komplexne riadených podnikov. Koncepcia Industry 4.0 nás oslovila od prvého momentu, presne reprezentuje našu dlhodobú filozofiu hľadania ciest výraznejšieho posunu zákazníkov.
Jedným z míľnikov bolo predstavenie prvého digitálneho dvojčaťa na slovenskom trhu. Čo znamenal tento moment pre firmu a ako naň zareagovali podniky?
O Industry 4.0 sa okolo roku 2015 už veľa diskutovalo, ale stále to bolo zahmlené, neurčité, neuchopiteľné. Stále to bola pre nás „pani Colombová“. Na konci roka 2015 sme sa zúčastnili celosvetovej odbornej konferencie Siemensu Converge, kde sme sa oboznámili s viacerými princípmi Industry 4.0, ale ešte stále sa aj tam viac hovorilo ako ukazovalo. Myšlienky sme priniesli do firmy, a šikovní kolegovia sa toho chytili a vytvorili v spolupráci s ľuďmi zo Strojníckej fakulty STU reálny koncept digitálneho dvojčaťa pre procesné riadenie. Prišli veľmi pozitívne reakcie. Mám pocit, že to prinieslo aj na Slovensko jednu z prvých ukážok toho, že Industry 4.0 je niečo reálne, niečo uchopiteľné, čo má prínos aj pre slovenské podniky. Ukázalo cestu, kde všade sa dajú hľadať príležitosti na digitalizáciu.
Obrazom inteligentnej továrne je podnik s plnou integráciou informačných a riadiacich systémov postavených na dátach. Ako sa dnes darí výrobným podnikom na ceste k tomuto obrazu?
Podniky dnes musia prekonať nemalé množstvo rôznych bariér. Jednou z nich je chýbajúce poznanie o účele a stratégii digitálnej transformácie podniku. Stále prevažuje nadšenie „disruptívnymi“ technológiami nad koncepčným myslením. Bežne sa stretávame s tým, že chýba poznanie ako uplatniť digitalizáciu pre dlhodobú konkurencieschopnosť podniku. V súčasnosti sa podniky sústreďujú na nezávislé vyriešenie menších problémov, bez ďalších väzieb. Neriešia sa súvislosti a chýba koncepčné smerovanie digitalizácie. Ďalšou bariérou sú finančné obmedzenia. Chýbajú korektné informácie, že digitalizácia nemusí byť drahá a investične môže byť primeraná možnostiam daného podniku. Je potrebné nastaviť si cestu, a tú postupne krok za krokom rozvíjať. Digitalizácia je tiež spájaná s IT, ktoré si historicky vybudovalo pomerne zlé meno. Za predchádzajúcich 30 rokov historicky zlyhalo veľa IT projektov, a táto pachuť vytvára nedôveru a obavy.
Stále prevažuje nadšenie „disruptívnymi“ technológiami nad koncepčným myslením. Bežne sa stretávame s tým, že chýba poznanie ako uplatniť digitalizáciu pre dlhodobú konkurencieschopnosť podniku.
Majú podniky dostatok know-how na rozbehnutie transformačných procesov? Ktoré aspekty im pri digitálnej transformácii pomáhajú a naopak, ktoré ju oslabujú?
Podniky vlastnené zahraničným kapitálom väčšinou preberajú rozvojové koncepcie od svojich matiek, a firmy vlastnené domácim kapitálom, ktorý obvykle nie je príliš silný, zatiaľ otázku digitalizácie skôr odsúvajú. Vzhľadom na to, že na Slovensku dominuje výroba, slovenské priemyselné firmy vo vlastníctve domáceho kapitálu vyrábajú najmä komponenty, vykonávajú montáž alebo produkujú materiálové vstupy a polotovary. V tomto kontexte sa digitalizácia firiem musí zaoberať predovšetkým zlepšovaním organizácie a vyťažením výrobných zdrojov a logistiky. Takže v posledných mesiacoch evidentne rastie záujem o zber dát z týchto procesov a ich spracovanie, a následné vyladenie pre hladký priebeh a schopnosť rýchlej reakcie na akékoľvek zmeny. Viaceré prieskumy i naše skúsenosti potvrdzujú, že v podnikoch chýba vízia digitálnej transformácie a strategický prístup k jej napĺňaniu.
Priemyselné trendy ste sa rozhodli prezentovať trhu systematicky. Založili ste Združenie inteligentného priemyslu – Industry4UM. Ako plánujete využiť jeho potenciál?
Vložili sme mu do vienka šírenie nezávislých a korektných informácií a vzdelávania v oblasti digitalizácie priemyslu. Trhu to veľmi chýbalo. Pred pár týždňami sa nám podarilo získať projekt, financujúci ďalší rozvoj združenia. Nesmierne sa tomu tešíme, pretože by tento projekt mal podporiť výskum a vytvorenie praktických návodov pre rozvoj podnikovej digitalizácie. Doteraz sme Industry4UM financovali z vlastných zdrojov, teraz by sa malo stať na nás nezávislým, a jeho smerovanie by mala navigovať širšia členská základňa združenia.
Ako prví na Slovensku ste predstavili TestBed 4.0, ktorý umožňuje firmám testovať svoje riešenia v laboratórnych podmienkach. Aké miesto má medzi vašimi riešeniami a ako je využívaný?
TestBed 4.0 je unikátne zariadenie nielen v rámci Slovenska, ale aj v širšom regióne. Je určené pre podniky na testovanie potenciálnych riešení, hľadanie možností riešenia svojich potrieb, oboznamovanie sa s možnosťami digitalizácie, robenie výskumu i vzdelávanie. Otvorili sme ho 20. februára 2020 a o 2 týždne prišla pandémia COVID-19. To spôsobilo, že žiaľ, pracovisko bolo počas tejto doby minimálne používané. TestBed 4.0 má veľký potenciál reálne pomáhať podnikom. Od začiatku júna sa pripravujeme na jeho reštart, veríme, že situácia s COVIDom sa bude už len zlepšovať.
Základom je, aby podniky mali nastavenú jasnú cestu digitálnej transformácie, a aby boli po nej dobre vedené.
Digitálna transformácia je zložitý proces, trh potrebuje zaktivovať aj malé a stredné podniky k digitalizácii. Ako vnímate aktuálnu situáciu?
Je tu čas komplexnejšej digitalizácie podnikov. Základom je, aby podniky mali nastavenú jasnú cestu digitálnej transformácie, a aby boli po nej dobre vedené. Digitálna transformácia je náročný a dlhodobý proces, ktorý musí byť ušitý na mieru potrebám každého podniku. Svet prechádza od univerzálnosti k rozmanitosti. Nebude existovať jeden univerzálny systém pre všetkých, ale pre každý podnik sa vyskladá niečo originálne. Digitalizácia je nástroj, ktorý by tento princíp mal nielen podporiť, ale ešte aj umocniť. Digitalizácia je ten nosný nástroj, na ktorom si začínajú podniky budovať svoju konkurenčnú výnimočnosť. Podniky si túto koncepciu musia vytvoriť sami. Potrebujú však byť pri tom odborne vedené a mať garantované, že to nakoniec prinesie očakávané výsledky.
Aktuálne prichádzate na trh s programom INTEGRID, ktorý reálne privedie podniky k digitálnej transformácii. Priblížte nám ho.
Program INTEGRID je postavený na troch nosných pilieroch – adaptácii, integrácii a networkingu. Adaptácia smeruje k strategickému plánu transformácie, ktorý zohľadňuje reálne potreby a možnosti podniku. Človek, jeho pripravenosť a fungujúci inovačný manažment sú hlavnými adaptačnými činiteľmi.
Úlohou integrácie je dôkladné vertikálne prepojenie interných procesov a horizontálne prepojenie siete všetkých dodávateľov i zákazníkov. Spolu vytvárajú unikátne riešenie garantujúce nadčasové použitie. Networking prepája top manažérov a stratégov podnikov nielen na odborníkov na trhu, ale aj na iné podniky a to nielen doma, ale aj v zahraničí. Do systému spolupráce zapojíme aj školy a univerzity pre podporu rozvoja vzdelávania, a samozrejme, dodávateľov. Nezaobíde sa to bez integrátorov, ktorí nakoniec vyskladajú to najvhodnejšie možné riešenie, ale k tomu potrebujú mať vytvorenú sieť partnerov. SOVA Digital začína postupne plniť rolu integrátora vo viacerých podnikoch.
Hovoríte o reálnych potrebách a možnostiach, ako ich zohľadňuje Integrid? Ako ste ho pripravili pre trh, ktorý je rôznorodý?
Trh sme rozdelili na 4 oblasti, nazývame ich segmenty, každý z nich má rovnakú základnú skupinu potrieb. Segmentami sú Opakovaná výroba, kam patria podniky s prevažujúcou prúdovou výrobou, Zákazková výroba zameraná skôr na kusovú alebo malosériovú výrobu, Nástrojárne, kde dominujú formy na plasty a lisovacie nástroje, a samostatnou je rozrastajúca sa skupina výrobcov výrobných liniek a jednoúčelových strojov. Pre každú oblasť máme zostavené riešenia a služby tak, aby čo najlepšie zohľadňovali potreby daného segmentu a čo najúčinnejšie posúvali podniky vpred. Toto smerovanie postupne detailne profiluje naše portfólio a samozrejme už teraz dodávame rozsiahlu variabilitu aj v rámci týchto segmentov. Užšou špecializáciou vytvárame predpoklad pre vysokú profesionalitu našich pracovníkov v oblasti potrieb jednotlivých segmentov.
Čo si želáte pre SOVA Digital do ďalších rokov?
Zachovať si doterajší prístup k potrebám trhu, k zákazníkom a pracovníkom.
