Jadrom digitálnej integrácie sériových výrob sú dáta a ich komplexné využívanie

Kľúčovým aspektom digitálnej transformácie sériových výrob sú dáta. O možnostiach ich zberu a využívania, o tom, čím dnes v súvislosti s digitalizáciou podniky žijú, aj o programe digitálnej transformácie INTEGRID SP (Serial Production), prinášajúcom riešenia zohľadňujúce špecifiká sériovej výroby, sme sa rozprávali s Robinom Mitanom, riaditeľom spoločnosti SIDAT Digital a Milanom Lokšíkom, aplikačným špecialistom SOVA Digital. Rozhovor vznikol v spoločnej diskusii, ponúkame vám ho v skrátenej podobe, aj ako plné verzie rozhovorov s jednotlivými expertmi Milanom Lokšíkom a Robinom Mitanom.

Aká je dnes situácia v oblasti digitalizácie v podnikoch s opakovanou výrobou? Aké trendy zaznamenávate v ich výrobách a logistike?

M. Lokšík: Podnik od podniku má pred sebou iné výzvy. Niektoré zbierajú dáta už roky a ich výzvy sú zamerané do oblasti vyhodnocovania a predikcie. Iné ešte len začínajú objavovať výhody automatizovaného zberu dát a ich vyhodnotenia. V poslednom období cítim, že vo firmách silno rezonujú dve témy. Prvá sa týka analýzy dát o využívaní zdrojov vo výrobe. Pripisujem to trendu maximalizovať využitie existujúcich zdrojov. Využitie strojov, zariadení a výbavy má v podnikoch ešte stále veľké rezervy. Druhá téma je digitálne overenie zmeny procesu vopred a optimalizácia jej dopadov. Môžeme to nazvať aj dlhodobým trendom, ktorý je spôsobený tým, že firmy zistili, že dokážu zrýchliť zmeny a zároveň usporiť značné množstvo zdrojov.

Ako dnes podniky zbierajú dáta?

R. Mitana: Zber dát z procesov vo firmách je stále veľmi individuálny. Niektoré firmy sú v tejto oblasti veľmi ďaleko, majú vyriešený automatizovaný zber dát a takisto nastavenú i stratégiu kam sa chcú vo finále dostať. Iné sú naopak stále v začiatkoch, a využívajú hlavne „papierovú formu“ zberu dát, ktorú realizujú pracovníci fyzicky. Všeobecný trend vo firmách je maximalizovať „automatizovaný zber dát“ bez zásahu pracovníkov, nakoľko manuálny zber dát pracovníkmi na rôznych úsekoch vždy prináša potencionálne komplikácie.

Kde vidíte príležitosti pre podniky s opakovanou výrobou pre zlepšene svojho fungovania s využitím dát?

M. Lokšík: Oblasť využívania dát sa pred nami ešte len otvára. Podniky s opakovanou výrobou sa neustále snažia zlepšovať procesy a odstraňovať plytvanie. Preto mnohokrát zbierajú množstvo dát pre rôzne reporty, ktorými vyhodnocujú ako vyrábali. Myslím, že v blízkej dobe sa bude mnoho firiem zaujímať o to ako robiť vyhodnotenie v kratších intervaloch, a ako vytvoriť spätnú väzbu na proces výroby či logistiky. Napríklad v minulom roku sa viaceré spoločnosti rozhodli investovať do zberu dát v logistike, a to v rôznych smeroch. Jedny identifikovali, že ušetria desaťtisíce eur ročne, keď minimalizujú hľadanie materiálu a dielov vo výrobe. Iní našli príležitosť zefektívniť presun materiálu tým, že logistika bude fungovať ako kuriérska služba.

Kde, ako a aké dáta by mal podnik zbierať?

R. Mitana: Každá firma je individuálna a má iné ciele, zámery, každá je v inom štádiu implementácie digitalizácie. Firma by si mala v prvom rade sama stanoviť a spracovať, i s prípadnou externou pomocou stratégiu digitalizácie, čo konkrétne očakáva po zrealizovaní digitalizácie a zberu dát. Na základe týchto očakávaní je možné stanoviť aké typy dát, z akých procesov a v akých časových intervaloch je potrebné zbierať. Je to teda akýsi systém ťahu, nie tlaku. Nemáme veľmi dobré skúsenosti s postupom, kde sa na začiatku povie, že „budeme zbierať všetko“, a potom uvidíme čo sa z toho dá dostať. Každopádne, odkrývame hodnoty ukryté v dátach pre ďalší rozvoj podniku.

Mnohé z podnikov zbierajú veľké množstvá údajov, ale nevedia z nich dostať kľúčové informácie. Kedy sa im to bude dariť?

R. Mitana: V prvom rade je potrebné mať dobre premyslenú celkovú stratégiu digitalizácie. Kde je firma aktuálne, kam sa chce v akom časovom horizonte dostať, v akých krokoch sa bude postupovať, aké sú riziká. Ale aj koľko zdrojov na to musí vyčleniť, či je daný cieľ vôbec realizovateľný, a či sa daná investícia vôbec niekedy vráti. Bez kvalitného plánu sa dá ťažko očakávať naplnenie očakávaní. Takisto je veľmi odporúčané overiť si zámer na pilotnom projekte, poučiť sa z neho a až následne realizovať rozsiahlejšie projekty.

Ktoré procesy pre zber dát dnes vnímate ako najkritickejšie?

R. Mitana: Najkritickejšie procesy zberu dát sú zvyčajne tie, kde vstupuje človek. Preto je dobré v prvom rade sa zamyslieť, ako v maximálnej možnej ale rozumnej miere odbúrať zo systému zberu dát „ľudský faktor“. Samozrejme, stále zostanú procesy, kde toto možné nebude, i v týchto procesoch je však zvyčajne možné nájsť spôsob ako eliminovať nepresné, resp. nespoľahlivé manuálne zadávanie dát človekom.

Dáta nie je potrebné len vyzbierať, ale hlavne spracovať a vyhodnotiť. Ako je v podnikoch využívaná dátová analytika?

R. Mitana: Moja skúsenosť je taká, že pokiaľ sa dáta zbierajú, sú primárne určené pre potreby monitoringu alebo tvorby reportov, ktoré požaduje manažment, materská spoločnosť, či akcionári. Takže sa vlastne sleduje, čo sa aktuálne deje, alebo čo sa v minulosti stalo. Pritom cieľom by malo byť takisto zo zozbieraných dát vytiahnuť informáciu prečo sa tak deje, čo je skutočná príčina, napr. úzkeho miesta v procese, a ako ho do budúcnosti predikovať a eliminovať. Prečo to tak nie je? Pracovníci sú pod veľkým časovým tlakom a na podobné úlohy jednoducho nemajú časový priestor. A rovnako komplexita dnešných technológií, a tým i zbieraných dát, je veľmi veľká. Ich spracovanie, vyhodnocovanie a hlavne porozumenie nie je jednoduché.

Mnohé podniky so sériovou výrobou dnes zvažujú začať, alebo už začali s digitálnou transformáciou výrob. Čo je dôležité pre rozbehnutie zmien?

M. Lokšík: V prvom rade je potrebné definovať, čo si pod týmto pojmom podnik predstavuje, a čo sú ciele transformácie. Ciele musia byť jasné a merateľné. Zo skúsenosti odporúčam vytvoriť na strane podniku tím, a neponechať všetko na jednotlivcoch. Tím, ktorý bude poverený previesť podnik transformáciou by mal mať  vytvorený potrebný priestor na túto prácu, a bol čiastočne alebo úplne oslobodený od plnenia iných úloh. A v neposlednom rade sa pripraviť, že zmena prinesie odpor zamestnancov na rôznych úrovniach. Preto je nutné, aby každá zmena bola plne podporovaná vedením podniku, a bola jasne komunikovaná so všetkými pracovníkmi.

Pre aké úlohy ste v sériových výrobách nasadzovali technológiu digitálneho dvojčaťa?

M. Lokšík: Môžem to zhrnúť do dvoch hlavných oblastí – optimalizačné a analytické digitálne dvojča. Optimalizačné  pomáhajú s riadením výroby. Jedná sa o projekty, ktoré boli zamerané na lepšie naplánovanie zdrojov vo výrobe a logistike. Digitálne dvojča v takýchto projektoch má veľkú výhodu nad matematickými modelmi, pretože vie vziať pri výpočte do úvahy aj priestorové podmienky (rozloženie pracovísk v layoute, rozmery výrobku alebo bezpečnostné zóny pre operátorov, pod.). Druhou skupinou sú digitálne dvojčatá zamerané na zistenie príčin, spomalení alebo zastavení procesov vo výrobe. Dá sa to prirovnať k analýze pomocou kamerových záznamov. Na základe nazbieraných dát viete prehrať, čo sa dialo vo výrobe. Automatizovane vyhodnotiť kedy nastal problém, vrátiť sa v čase pred problém, a vyhodnotiť ho manuálne. Pre určité problémy sa dajú vytvoriť aj funkcie, ktoré situáciu vyhodnotia automatizovane. A užívateľ dostane len report o príčinách a ich podiely na celkovom výsledku.

Ako využívajú podniky simuláciu procesov na identifikáciu zdrojov neefektívnosti?

M. Lokšík: Potenciál simulácie procesov naplno využívajú podniky z oblasti automobilového priemyslu a výroby využívajúce sériovú výrobu, pretože už dávno zistili, že im to šetrí veľké problémy a hlavne peniaze. Z mojich skúseností viem, že firmy najčastejšie využívajú simulácie procesov pri overovaní konceptov, operatívnom plánovaní zdrojov, priestorových zmenách layoutu a ladení pracovísk. Podľa typu simulácie vie podnik simuláciu využiť jednorazovo alebo opakovane. Všetko záleží od konkrétnej potreby. Čo je však úžasné, že niektoré nadnárodné výrobné podniky si na Slovensku vytvorili vlastné oddelenia, a vytvárajú simulácie pre celú ich grupu vo svete.

Dá sa pri digitálnej transformácii podniku ušiť integračné riešenie na mieru?

M. Lokšík: Odpoveď je áno. Je niekoľko možností. Formou unikátnych aplikácií, ktoré sú vytvorené pre konkrétne potreby firmy alebo integráciou existujúcich SW riešení, ktoré je potrebné prispôsobiť požiadavkám podniku. Pri skladaní softvérových riešení je potrebné mať na pamäti, že potrebujú byť prepájané s inými systémami. Preto je dobré už pri návrhu dbať na to, aby nové aplikácie a softvéry neboli uzavreté dátové ostrovy, ale naopak, aby vedeli zdieľať svoje dáta s inými systémami.

V čom pomáha program INTEGRID SP podnikom s opakovanou výrobou?

M. Lokšík: Program INTEGRID SP je navrhnutý tak, aby vedel pomôcť podniku vo viacerých oblastiach. Podniky potrebujú, aby ich činnosti, procesy, boli vzájomne previazané, aby sa vplyv akejkoľvek udalosti prejavil okamžite vždy tam, kde je to potrebné. Preto sa INTEGRID SP primárne zameriava na integráciu procesov, pričom využíva softvérové a hardvérové riešenia. Je to dlhodobý projekt, ktorého jadrom sú dáta a hlavne ich komplexné využívanie. Základnou bázou je zber dát. Nemyslím tým len priamy zber dát z procesov a strojov, ale napríklad aj zozbierať dáta o potrebách a nápadoch, ktoré podnik chce pretaviť do realizácie, a overiť ich technickú relevantnosť. Prípadne spracovať ich do jasného zadania pre dodávateľov.

Môžete nám niektoré priblížiť?

M. Lokšík: Konkrétnejšie, napríklad momentálne spúšťame program nazvaný Test before invest, v rámci ktorého sa preverujú všetky aspekty pripravovanej technologickej investície. Od posúdenia konceptu riešenia, nastavenia taktu, vytvorenie layoutu až po 3D zadania pre dodávateľa investície. V ponuke máme viacero služieb a ďalšie pripravujeme.