Pre exportne orientovanú ekonomiku, akou je aj slovenská, je vysoká miera úspešných inovácií rozhodujúca pre udržanie konkurencieschopnosti. Preto sa SOVA Digital spolu so skupinou aktívnych R&D lídrov chopila iniciatívy a rozbehla aktivity na podporu výskumu, vývoja a inovácií postavené na spolupráci slovenských R&D centier. Vytvorila životaschopnú kooperujúcu platformu a začala prepájať aktivity so štátom, školami a študentskými talentami. Za myšlienkou iniciatívy stojí inovačný špecialista spoločnosti Vladimír Švač, s ktorým sme hovorili o tom, čím dnes žijú R&D centrá, ako reagujú na koronakrízu, čo má iniciatíva za sebou a čo pripravuje pre najbližšie obdobie.
Rozbehli ste celoslovenskú spoluprácu R&D centier, s akým zámerom? Ako sa vám darí napĺňať ambície projektu a kam spoluprácu smerujete?
Snažíme sa postupne vybudovať kooperačnú platformu podporujúcu rozvoj výskumu a vývoja smerom k priemyslu a ovplyvniť tým inovačnú budúcnosť Slovenska. Doterajšie riešenia zhora, z pozície štátu a vlády, vnímame stále ako neúčinné, preto sme sa rozhodli robiť zmeny zdola. Zatiaľ sa nám podarilo vytvoriť priestor pre zdieľanie skúseností, myšlienok a poznatkov z práce v oblasti výskumu a vývoja na úrovni R&D lídrov z priemyselnej výroby. Urobili sme prvé úspešné pokusy pre zapojenie univerzít, vrátane študentov. Posúvame sa vpred. Súčasná kríza nastavila zrkadlo štruktúre slovenského priemyslu a jasne ukázala akútnu potrebu rozvoja výskumu, vývoja a inovácií. Hovoríme o tom dlhé roky, a zmenilo sa toho veľmi málo, dúfame, že impulz, ktorý priniesla korona, využijeme.
Kde vidíte miesto platformy R&D v tomto procese?
R&D lídri sú ľudia s bohatými skúsenosťami. Podieľajú sa na budovaní R&D centier na Slovensku, mnohí ich budovali úplne od začiatku, mnohí dokážu priniesť skúsenosti od zahraničných matiek. Sú to ľudia, ktorí najlepšie vedia čo priemyselné R&D reálne potrebuje, vedia čo im robí problémy a čo im pomáha. Vedia akých absolventov škôl potrebujú, vedia ako by im mohol pomôcť aplikovaný i základný výskum. Platforma R&D by mala byť ideálnym partnerom pre ministerstvá pri vytváraní podmienok podporujúcich výskum a vývoj na Slovensku, školám pri príprave študentov a nasmerovaní výskumu a aj SAV, kam by mala smerovať časť svojho základného výskumu. Bolo by hriechom nevyužiť tento potenciál.
Súčasná kríza nastavila zrkadlo štruktúre slovenského priemyslu a jasne ukázala akútnu potrebu rozvoja výskumu, vývoja a inovácií.
Fungujete ako komunita odborníkov, do akej miery je podľa vás v slovenských podmienkach dôležitá spolupráca inovačných lídrov?
Už som spomínal, čo by platforma mohla priniesť smerom von. Budovanie tejto komunity je však dôležité pre samotných účastníkov aj dovnútra. Vytvára sa im priestor na vzájomnú výmenu informácií, odovzdávanie skúseností a spoluprácu. Do aktivít zapájame aj študentov. Považujeme to za výbornú príležitosť ako prepojiť mladé talenty so špičkovými odborníkmi v oblasti výskumu a vývoja. Študenti dokážu priniesť nezaťažené pohľady na mnohé problémy. Už počas štúdia majú možnosť vzájomne spolupracovať na ročníkových alebo záverečných prácach, a získavajú tiež príležitosť pre spoluprácu aj po skončení štúdia.
Stretnutia R&D lídrov organizujete aj v spolupráci s Asociáciou priemyselných zväzov. Ako vznikla myšlienka na spoluprácu a čo spolu pripravujete pre slovenské R&D prostredie?
Hovoríme predovšetkým o R&D lídroch z priemyselných podnikov. Považujeme za prirodzené a nesmierne dôležité, aby sa od začiatku na tejto spolupráci zúčastňovala aj strešná organizácia priemyslu. Platforma by mala formulovať idey, potreby, navrhovať riešenia podporujúce rozvoj R&D na Slovensku, a APZ by mala plniť úlohu partnera pre štát a zainteresované inštitúcie. Veľmi si vážime podporu, ktorá zo strany APZ prichádza.
Okrem veľkých strategických stretnutí ste pre R&D lídrov začali organizovať aj odborné workshopy. S akou odozvou ste sa stretli?
Po diskusii s R&D lídrami sme sa počas koronakrízy rozhodli zintenzívniť komunikáciu nielen s nimi, ale aj s vedúcimi divízií a ďalšími R&D manažérmi v tímoch. Chceme R&D zoskupeniu počas krízy prinášať hodnotný obsah v podobe odborných online diskusných workshopov a webinárov. Prvú sériu tém sme zamerali na projektové riadenie, optimalizáciu procesov vývoja, efektivitu a výkonnosť vývojových tímov. Workshopy sú postavené na vzájomnej diskusii účastníkov z rôznych R&D centier, zdieľaní know-how a skúseností. Potešujúce je, že R&D lídri si uvedomujú dôležitosť vzájomnej komunikácie, význam toho, že sa delia o praktické skúsenosti alebo postupy, ktoré zaviedli. Navzájom sa inšpirujú a podnecujú k novej akcii. My sa im to snažíme umožňovať a byť koordinátorom týchto online stretnutí. Myslím, že to veľmi oceňujú.
Do aktivít zapájame aj študentov. Považujeme to za výbornú príležitosť ako prepojiť mladé talenty so špičkovými odborníkmi v oblasti výskumu a vývoja.
Ako dnes centrá fungujú, čím žijú v čase koronakrízy?
Je to rôzne, niektoré centrá museli svoje aktivity utlmiť, iné žijú doťahovaním projektov, ktoré mali rozbehnuté. Vo väčšine prípadov sa ale centrá zaoberajú hľadaním úzkych miest, optimalizáciou vývojových procesov, lepšou efektivitou práce, prehodnocovaním priorít alebo významnosti projektov a pod. Myslím, že všetci, s ktorými sme komunikovali, sa postavili ku koronakríze bez nejakého lamentovania. Každý si uvedomuje, že treba hľadať nové cesty, nové spôsoby práce, nové myšlienky, ktoré posunú biznis ďalej. Všetci komunikujúci R&D lídri deklarovali, že sa snažia pristupovať k práci s väčšou razanciou a novými očakávaniami. Potrebujú byť inovatívni, agilní a prispôsobiť sa novým podmienkam. Myslím si, že v tomto svoju rolu a hlavnú charakteristiku napĺňajú veľmi dobre.
Inovačné stratégie prechádzajú pri stagnáciách či krízach prehodnocovaním. Čo poradiť R&D centrám v aktuálnej situácii, ako sa pozerať za horizont koronakrízy?
Postoje centier sa rôznia, pretože závisia od viacerých faktorov a v každom R&D centre je to v podstate odlišné. Ovplyvňujú ich napríklad nariadenia materskej spoločnosti, aktuálna situácia, v ktorej sa R&D centrum nachádza, štruktúra zákazníkov, pre ktorých vývoj realizujú, typ vyvíjaných produktov, atď. Určite bude dôležité viac sa obzerať za novými biznis príležitosťami, čo si vyžaduje viacero nových aktivít v rámci R&D tímov, ako napr. rozvoj podnikateľského uvažovania u všetkých R&D pracovníkoch, rozvoj inovačných zručností a predstavivosti alebo hlbšie skúmanie zákazníkov i nezákazníkov, hľadanie nových hodnôt a priorít u zákazníkov, využívanie nových inovačných metód a techník. Inovátori majú byť inovatívni.
Niektoré z dnes úspešných slovenských R&D centier sa začínali formovať „partizánsky“, bez vedomia „matiek“, no kvalitnými riešeniami si získali ich podporu…
Na Slovensku majú rozhodujúci podiel R&D centrá zahraničných firiem, ktoré dostávajú od matiek viac komerčne orientované projekty, pri ktorých je koncept vyvinutý na úrovni matky, a na Slovensku sa následne vytvoria rôzne varianty tohto riešenia. Slovenské centrá si však postupne budujú dôveru matiek, dostávajú samostatné projekty a sú v nich úspešné. Nepoznám prípad, že by na Slovensku bolo zatvorené takéto pracovisko, naopak trvale pribúdajú nové, je to však stále nízky podiel. Väčšina firiem s domácim kapitálom zatiaľ nenašla cestu zapojenia výskumu a vývoja do svojho portfólia. Náš priemysel v tejto oblasti výrazne zaostáva za okolitým svetom. Žiaľ, tá medzera sa nezmenšuje, ale naopak rastie. Štát musí prísť urýchlene so zásadnou transformáciu zameranou na podporu R&D, pretože koronakríza nám ukázala, čo to znamená, keď je priemysel postavený na subdodávateľskom modeli.
R&D lídri deklarovali, že sa snažia pristupovať k práci s väčšou razanciou a novými očakávaniami. Potrebujú byť inovatívni, agilní a prispôsobiť sa novým podmienkam.
Ako presvedčiť materské spoločnosti o inovačnom potenciáli v našich podnikoch?
Myslím, že naše podniky najviac presvedčili svoje materské firmy kvalitnou pracovnou silou, schopnosťou tvoriť nové veci, zdravým sedliackym rozumom a v neposlednom rade zanieteným tímom so silným, húževnatým a nadšeným lídrom, ktorý dokáže nadchnúť nielen svoj tím doma na Slovensku, ale aj zahraničných manažérov v centrálach firiem. Líder je podľa môjho názoru kľúčovým prvkom v celom procese, ako pritiahnuť investície do R&D na Slovensko. Musí to byť vskutku všestranný manažér, silná a vysoko charakterná osobnosť s vysokou dávkou trpezlivosti a vytrvalosti, lebo tento proces nie je ľahký. O tom by vedeli hovoriť viacerí, ktorých poznám, čo všetko museli pre to urobiť, aby tu dnes na Slovensku boli významné svetové R&D centrá.
Aké sú nové trendy smerovania v prostredí R&D?
Aktuálne zohráva v R&D centrách dôležitú úlohu optimalizácia riadenia inovačného manažmentu. Optimalizujú sa nielen výrobné alebo montážne procesy, ale aj procesy správneho riadenia inovačného manažmentu. Súčasťou optimalizácie sú aj nové prístupy, trendy, metodiky, ktoré zvyšujú efektivitu, prinášajú nový účel a vytvárajú nový pohľad, ako tvoriť hodnoty pre zákazníka. Vyberiem len niektoré moderné prístupy, ako napríklad aplikácia prvkov agilného riadenia, rozvoj „entrepreneurial mindset“ u pracovníkov R&D centier, vytváranie interných inovačných labov, ktoré sú určené na hľadanie nových inovačných nápadov, testovanie nových inovatívnych biznis modelov a napokon ich integrovanie do biznis aktivít firmy.
Rozbehli ste súťaže pre študentov strojníckych fakúlt „Ako ošúpať banán inak ako ručne“. Ako hodnotíte výsledky spojenia fakulta – študenti – R&D lídri, kam plánujete rozvíjať tento projekt?
Áno, toto je veľmi dôležitá aktivita, ktorá je súčasťou stretnutí R&D lídrov. Tí sa v určitom okamihu stávajú členmi hodnotiacej komisie a vyberú tri najlepšie študentské inovačné projekty. Je to nielen zábavná súťaž, ale študenti majú veľkú príležitosť prezentovať sa pred R&D lídrami. Máme za sebou už dva ročníky súťaže, v ktorých študenti riešili zadania na témy: Ako ošúpať banán inak ako ručne a Ako inovovať detské sánky. V tomto roku chceme ísť ďalej, zaujímajú nás vlastné projekty študentov strojníckych fakúlt. Aktivita má zmysel nielen pre študentov, ale obľúbili si ju aj R&D lídri. Je to nový rozmer spolupráce.
