V súčasnosti sa nájde asi len málo oblastí strojárenskej výroby, v ktorej by sa nezvyšovala komplexnosť a zložitosť výrobkov. Zvyšuje sa tvarová zložitosť, zabudováva sa stále zložitejšia elektronika, zvyšujú sa nároky na presnosť, a konkurenčné prostredie tlačí výrobcov do čo najnižších cien. Väčšina výrobcov CAD systémov sa snaží na tento trend reagovať a prinášať stále nové riešenia, ktoré pokryjú tieto potreby. Zabúda sa však na jednu dôležitú vec, nazývanú multi-system parts.
Ide o súčiastky, ktoré musia spĺňať požiadavky z rôznych oblastí. Dobrým príkladom môžu byť dvere auta. Okrem základnej funkcie otvárania/zatvárania, musia spĺňať aj iné požiadavky. Musí byť vytvorený priestor pre reproduktory, ktoré musia byť osadené tak, aby pri hraní nevibrovali. Tiež musí byť vytvorený priestor pre ovládanie okien. Dvere musia spĺňať podmienky bezpečnosti, a musí v nich byť priestor pre kabeláž. Aj keď je to v CAD systéme jedna súčiastka, musí na nej robiť viac tímov. Jeden tím má svoje požiadavky pre osadenie reproduktorov, iný tím robí na ovládaní okien a má iné požiadavky. A ďalší je zodpovedný za to, aby dvere spĺňali podmienky bezpečnosti.
Z hľadiska CAD systému ide teda o problém, kedy na jednej súčiastke musí pracovať viac tímov. V zostavách existuje jednoduché riešenie. Každý tím dostane nejakú súčiastku zostavy, urobí na nej potrebné úpravy, a potom ju do zostavy vloží. So zdieľanou jednou súčiastkou je väčší problém. Systém totiž musí umožniť robiť úpravy na súčiastke, zároveň však nesmú byť umožnené zmeny častí, za ktoré je zodpovedný iný tím. Napríklad, pri tvorbe priestoru pre reproduktor, konštruktér nesmie upravovať výstuž dverí, keďže za túto časť je zodpovedná iná skupina. Ako teda zabezpečiť na jednej súčiastke (jeden súbor), aby daný tím mohol modifikovať iba vybranú časť? Siemens PLM prichádza v systéme NX s riešením nazvaným Part Modules.
Pomocou tohto riešenia je možné rozdeliť súčiastku na menšie časti, a tie potom skopírovať a poslať príslušným konštruktérskym tímom. Konštruktér dostane súčiastku s tým, že úpravy môže robiť len na tej časti, ktorá je určená pre neho. Po vykonaní úprav sa všetky zmeny prejavia na výslednej súčiastke. Tím teda môže spoločne pracovať na jednom komponente zostavy s tým, že každý člen tímu pracuje na svojej časti.
Štruktúra takto vytvorenej súčiastky má potom nasledovné časti:
Inputs – geometria a premenné, extrahované (napokírované) z hlavnej súčiastky
Work – časť geometrie, na ktorej príslušný konštruktér momentálne pracuje
Outputs – výsledné úpravy konštruktéra, ktoré sa opäť vrátia do hlavnej súčiastky
Takto je umožnená skutočná tímová práca, podobná tímovej práci na zostave. Jednotlivé tímy sú donútené robiť zmeny tak, aby sa zachovala kontinuita vytváranej geometrie na okolitú geometriu, ktorú upravovať nemôžu. Tak sa nemôže stať, že úpravy geometrie jedného tímu, znemožnia úpravy inému tímu.
